Moja osobná zbierka starých pohľadníc sa rozrástla na približne 300 kusov. Mnohé z nich sú skutočnými vrátiť, uctiť si ju, vnímať jej hodnotu a pohľadnice sú pre mňa skutočné umelecké diela. Umenie originálmi. Prinášajú nekonvenčný pohľad na Prievidzu, ktorý už neuvidíme. Navždy sa stal súčasťou minulosti. Našťastie sa k minulosti dá by malo patriť všetkým.
Preto som sa rozhodol vydať knihu. Nie preto, že je to moderné. Nie preto, že už skoro každý športovec, politik a moderátor sa hrdí vlastnou knihou. Mojou jedinou snahou bolo dostať krásu pohľadníc medzi všetkých. Práve knižnou prvotinou Prievidza na starých pohľadniciach sa mi to podarilo. Obsahuje viac ako stovku pohľadníc, stovku príbehov, stovku iných pohľadov na mesto a život v ňom.
Svieži príbeh, ktorý komentuje každú jednu pohľadnicu nie je štandardným výletom do histórie. Odkrýva súvislosti, vzťahy a život ľudí, ktorí menili a formovali naše mesto od jeho vzniku až dodnes.
Môj priateľ a historik Erik Kližan obohatil knihu príbehom, v ktorom nájdeme rôznorodé netradičné pohľady na prievidzskú históriu. „Nádražná ulica bola plynulým pokračovaním Poštovej ulice a napájala sa na ňu niekde v mieste oproti piaristickému kostolu. Úplne vpravo je prievidzská pošta, ktorá tu sídlila až do roku 1934. Prevádzkovala ju rodina Kissovcov. Oproti nej, s červenou strechou, je budova dievčenskej ľudovej školy. V jej záhrade vydavateľ pohľadnice zakreslil množstvo zelene, ktorá tam v skutočnosti nikdy nebola,“ píše sa v knihe.
Myslím si, že listovať knihou starých pohľadníc je zážitok pre každého, kto ju chytí do ruky. Je to výsledok tvorivého nadšenia mnohých ľudí, ktorým chcem touto cestou poďakovať za pomoc pri príprave. Za to, že Prievidza má dnes knihu, ktorá vie ponúknuť iný, šťavnatý pohľad na jej dejiny a vývoj.
